Výsledok prieskumu:

Chcú sa študenti stravovať rastlinne?

Zelená jedáleň uskutočnila v januári 2022 prieskum stravovania medzi študentmi a zamestnancami vysokých škol. Odpoveď, či sa chcú študenti stravovať rastlinne, sa dozviete z výsledkov nášho prieskumu.

Primárnym cieľom prieskumu bolo na základe kooperácie s vysokoškolskými študentami, zamestnancami a ďalšími spolupracovníkmi zistiť, koľkí z nich by mali záujem stravovať sa vo vysokoškolských jedálňach v prípade, že by bola podávaná zdravá a rastlinná strava.

Okrem toho nás zaujímalo:

akú stravu preferujú,
ale i praktické návrhy na zavedenie zdravých, rastlinných jedál na slovenských univerzitách.

Nakoľko boli našou prioritou:

autenticita
objektivita výsledkov a tiež
rôznorodosť respondentov a odpovedí,

prieskum na našich webových stránkach ani sociálnych sieťach Zelená jedáleň a Slovenská vegánska spoločnosť, oficiálne zverejnený nebol.

Ste zvedaví ako prieskum dopadol? Poďme sa teda spoločne pozrieť na štatistické údaje, ale i vyjadrenia, názory a podnetné nápady, ktoré nám výsledky prieskumu priniesli.

Ako prebiehal prieskum si môžete pozrieť tu

Pozrieť tu

Prezentácia výsledkov prieskumuv PDF formáte

Stiahnúť tu

Kto nás potešil svojou účasťou?

Do prieskumu sa zapojilo 1076 respondentov z viacerých univerzít naprieč celým Slovenskom, vrátane:

UCM,
UNIZA,
SZU,
TUZVO,
UNIPO
UKFNR.

Tieto školy nám zároveň i výrazne pomohli so zdieľaním prieskumu na svojich sociálnych sieťach.

Prieskumu sa z celkového počtu respondentov zúčastnilo 75 % žien a 25 % mužov.

Aký životný štýl v rámci stravovania preferujú naši respondenti?

Zaujímavé informácie priniesli práve odpovede na otázku: „Ako sa stravujete?“

Najväčšiu skupinu opýtaných, a to 59,4 % tvoria práve konvenční stravníci, teda ľudia, ktorí konzumujú všetko bez obmedzení.

Avšak prekvapivo, až 1/5 stravníkov (20,6 %) sa radí k reduktariánom, čiže k ľuďom, ktorí sa snažia konzumáciu mäsa a iných živočíšnych výrobkov výrazne znížiť.

Ďalšími potešujúcimi správami boli i napriek nižším počtom nasledujúce tri kategórie, a to :

vegetariáni – tí, ktorí nejedia mäso ani ryby (5,9 %),
vegáni – tí, ktorí nejedia žiadne živočíšne potraviny (3,9 %) a
peskateriáni, ktorí nekonzumujú mäso, ale jedia ryby (3,5%).

A napokon ľudia s rôznymi alergiami v našom prieskume

tvorili 0,1 %.

KONVENČNÍ stravníci a ich dôvody

Odpovede týkajúce sa výhradne ľudí konzumujúcich všetky potraviny, sme rozdelili do 6 oblastí:

Zdravie

Zvyk

Chuť

Okolie

Cena

Možnosti

A čo sa vlastne za nimi skrýva? Poďme si ich priblížiť.

Respondenti mohli označiť viacero odpovedí:

Rôznorodú stravu považujem za tú najzdravšiu alternatívu. (60,9 %)
Som takto zvyknutá/-ý jesť. (53,1 %)
Klasická strava mi najviac chutí. (52,1 %)
Moja rodina alebo okolie jedáva rovnako, jedávam s nimi. (42,7 %)
Je to lacnejšie ako iný typ stravy. (19,8 %)
Nemám inú možnosť stravovania vo svojom okolí (8,8 %)

Aké sú vaše dôvody KONVENČNÉHO stravovania?

Niektoré z individuálnych odpovedí na otázku: „Aké sú vaše dôvody konvenčného stravovania?“

„Jem to, čo mi chutí.“

„Obedy v jedálni sú orientované prevažne na „klasickú stravu“.

„Je to jednoduchšie z hľadiska zháňania jedla, výberu v reštauráciách a pod.“

NEKONVENČÍ stravníci a ich dôvody

Dôvody respondentov stravujúcich sa s určitými obmedzeniami by sme mohli rozdeliť do týchto 6 oblastí:

Etika

Zdravie

Ekológia

Kalórie

Alergie

Vierovyznanie

Tu sú konkrétne možnosti, z ktorých mohli respondenti vyberať:

Mám etické dôvody – nechcem podporovať zvieracie veľkochovy. (42,2 %)
Vyhýbam sa niektorých potravinám zo zdravotných dôvodov. (41,9 %)
Mám ekologické dôvody – chcem znížiť uhlíkovú stopu. (41,3 %)
Sledujem si príjem kalórií a iných živín – chcem byť fit. (34,8 %)
Mám alergiu na vajcia, laktózu, lepok atď. (22,3 %)
Moje vierovyznanie mi nedovoľuje jesť niektoré potraviny (2,8 %)

Aké sú vaše dôvody NEKONVENČNÉHO stravovania?

Niektoré z individuálnych odpovedí na otázku: „Aké sú vaše dôvody nekonvenčného stravovania?“

„Osobne si myslím, že viac rastlinnej stravy pomôže nielen môjmu zdraviu, ale aj životnému prostrediu. Tým pádom čím viac rastlinných potravín na mojom tanieri, tým lepšie.“

„Mám rada zvieratá a je mi ľúto ich života kvôli potrave.“

„Milujem túto stravu, pretože mi dodáva rovnaký počet všetkých nutričných hodnôt, ktoré potrebujem a necítim sa tak zaťažená. Mám celkom nový pohľad na svet.“

A čo samotné vysokoškolské jedálne?

Všetky odpovede týkajúce sa dôvodov stravovania boli na zamyslenie, avšak nebolo tomu inak ani v prípade zvyšných otázok.

Podľa výsledkov prieskumu odpovedalo až 94,8 % z opýtaných, že ich univerzita disponuje vlastnou jedálňou, čo je pozitívna správa. Na druhej strane 1,6 % respondentov sa vyjadrilo práve naopak a 3,4 % respondentov si nie je istých, či takáto možnosť na ich univerzite je.

Študenti, zamestnanci a iní spolupracovníci pôsobiaci na slovenských univerzitách, ktorí majú možnosť stravovať sa v jedálni, tak vo väčšine prípadov i robia. Ide až o 73,2 % respondentov.

Denne sa na univerzitách stravuje 24,7 % opýtaných,
3-4 dni v týždni služby jedálne rado využije 26,9 % opýtaných,
1-2x týždenne 18,8 % ľudí a
občas konzumuje školskú stravu 25,4 % respondentov.

Dôvody stravovania vo vysokoškolskej jedálni?

Medzi najčastejšie odpovede na túto otázku patrili práve tieto:

mám to blízko (70,7 %),
jedlá sú lacné (65,2 %),
jedlá mi chutia (49 %),
ponuka jedál je dostatočne pestrá (47,7 %) a
porcie sú dostatočne veľké (39,8 %).

Menej zastúpené odpovede sú napríklad:

socializácia (28 %),
fakt, že respondenti sa nemajú kde inde stravovať (25,9 %)
alebo to, že sú jedlá dostatočne zdravé (21, 6%).

Hoci nie je prekvapivé, že najviac zastúpená odpoveď je z praktického a časového hľadiska práve vzialenosť, veríme, že do budúcna budú študenti a zamestnanci vysokých škôl jedálenskej strave naklonení najmä kvoli jej chuti a tiež obľube zdravých rastlinných jedál.

Prečo sa naopak vo vysokoškolskej jedálni respondenti NEstravujú?

Dôvodov je i v tomto prípade niekoľko.

Najviac respondentov uvádza:

ako hlavný dôvod domáce stravovanie (40,5 %),
či vyžadovanie vyššej kvality a kultúry stravovania (28, 6 %).

Podľa vyjadrení iných:

nie je jedlo dostatočne pestré (26 %)
alebo im jedlo jednoducho nechutí (24,3 %).

V neposlednom rade časť respondentov považuje jedálenské stravu za nezdravú (20,9 %).

Niektorí respondenti sa nestravujú v jedálni i kvôli potravinovej alergii (17 %), kvôli snahe znížiť konzumáciu mäsa (16,5 %) či preto, lebo sú vegánmi alebo vegetariánmi (16 %).

Podnety na prilákanie stravníkov

„Za akých okolností by ste zvážili pravidelné stravovanie vo vysokoškolskej jedálni?“ Presne takto znela naša otázka.

A výsledok?

53,2 % opýtaných by tak urobilo, ak by boli jedlá zdravšie,
51,3 % respondentov by nad jedálenskou stravou premýšľalo v prípade pestrejších a zaujímavejších jedál a
34,4 % ľudí sa prikláňa k väčšiemu výberu na jedálnom lístku.
Okrem toho by však 34,4 % ľudí uvítalo chutnejšie jedlá a
17,9 % študentov či zamestnancov by sa potešilo lacnejším alternatívam.

A čo rastlinná strava vo vysokoškolských jedálňach?

Prínosnými pre nás boli však i reakcie respondentov na otázku: „Ako často by ste sa chodili stravovať do VŠ jedálne, ak by ponúkala rastlinnú stravu?“

Veríme, že sa nám postupne vďaka projektu Zelená jedáleň podarí tieto čísla zvyšovať, kedy sa prídu študenti do školskej jedálne nielen nasýtiť a dodať potrebnú energiu, ale tiež si s radosťou rastlinné jedlá poriadne vychutnať.

Napokon, na tom nám najviac záleží - poskytnúť ľuďom zdravé a chutné rastlinné jedlá, ktoré nezaťažia peňaženky ani žalúdky. Práve naopak, rastlinné jedlá rozšíria vaše kulinárske spektrum o ďalšie jednoduché a skvelé recepty plné farieb a potrebných živín.

Sú ponúkané jedlá cenovo dostupné?

Prostredníctvom prieskumu sme sa okrem frekvencie využívania vysokoškolských jedální či dôvodov stravovania sa na univerzitách venovali aj téme cien, ktoré sú najmä pre študentov dôležitým faktorom.

Zisťovali sme preto, aké sumy za podávané jedlá sú pre respondentov prijateľné a ktoré už pomenej.

V prieskume sme sa pýtali konkrétne na tieto tri pokrmy:

hubové rizoto,
gobi tikka masala a
cícerový paprikáš.

Čo by sme ešte mali vedieť

V neposlednom rade nás zaujímali nielen vaše návrhy a podnety na zavedenie zdravších a rastlinných jedál na univerzitách, ktoré by sme mohli v našom projekte Zelená jedáleň do budúcna zúžitkovať, ale i to, či ste vôbec o tomto projekte už počuli.

Poďme sa teda pozrieť na odpovede z oboch oblastí.

Takmer polovica opýtaných o projekte Zelená jedáleň ešte nepočula,
avšak pozitívnou správou je, že 23 % respondentov, pre ktorých nebola žiadnou novinkou, sa o ňom dopočuli práve zo svojej vysokej školy.

Podaktorí Zelenú jedáleň poznajú:

zo sociálnych sietí (11 %),
z iných zdrojov (11 %),
z médií (3 %)
či od svojich známych a kamarátov (3 %).

Vaše názory, návrhy, podnety a postrehy

A čo by mohlo pomôcť zavedeniu zdravých, rastlinných jedál vo vysokoškolských jedálňach práve podľa výpovedí respondentov?

Vybrali sme niekoľko najzaujímavejších reakcií, ktoré nám môžu poslúžiť ako inšpirácia na vylepšenie celého chodu stravovania na našich vysokých školách.

„Je zložité presvedčiť kuchárov, aby tie jedlá chceli variť. Varia ich, lebo musia a tak to aj vyzerá. Len občas sa tam objaví niekto, koho to naozaj zaujíma.“

„Nižšie ceny

zdravších/ vegánskych/ vegetariánskych/ fit jedál. Študent radšej na obed zje to lacnejšie, nie drahšie.“

„Treba viac chápať potreby študentov a ostatných stravníkov. Prispôsobiť sa trendu zvyšujúcej sa úrovne rôznych alergií a tiež trendu vegánstva. Dôležité je tiež pochopiť a nekombinovať polievku s rôznymi alergénmi ako hlavné jedlo.“

„Ak by na VŠ bola problematika ekológie a zdravia brána vážnejšie.“